COMMON NONSENSE
Dorota Sadovská
Common Nonsense, 2020, the paintings installation in the City Gallery of Bratislava, Slovakia, photo: Dorota Sadovská
Common Nonsense, 2020, inštalácia malieb v Galérii mesta Bratislavy, foto: Dorota Sadovská
Dorota Sadovská
Common Nonsense 1 and 2, 2019, oil on canvas, 160 x 130 cm and 170 x 130 cm
Common Nonsense 1 a 2, 2019, olej na plátne, 160 x 130 cm a 170 x 130 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense 3, 2020, oil on canvas, 170 x 130 cm
Common Nonsense 3, 2020, olej na plátne, 170 x 130 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense 4, 2020, oil on canvas, 170 x 130 cm
Common Nonsense 4, 2020, olej na plátne, 170 x 130 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense 6, 2020, oil on canvas, 90 x 140 cm
Common Nonsense 6, 2020, olej na plátne, 90 x 140 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense 5, 2020, oil on canvas, 130 x 130 cm
Common Nonsense 5, 2020, olej na plátne, 130 x 130 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense, 2020, installation view, City Gallery of Bratislava, Slovakia, photo: Dorota Sadovská
Common Nonsense, 2020, pohľad do inštalácie v Galérii mesta Bratislavy, foto: Dorota Sadovská
Dorota Sadovská
White Christ, 2020, oil on canvas, diameter 195 cm
Biely Kristus, 2020, olej na plátne, kruh s priemerom 195 cm
Dorota Sadovská
Blue-Green Christ, 2020, oil on canvas, diameter 100 cm
Modrozelený Kristus, 2020, olej na plátne, kruh s priemerom 100 cm
Dorota Sadovská
Blue-Green Christ, 2020, oil on canvas, diameter 100 cm
Modrozelený Kristus, 2020, olej na plátne, kruh s priemerom 100 cm
Dorota Sadovská
Common Nonsense, 2020, entrance to the installation in the City Gallery of Bratislava, Mirbach Palace
Common Nonsense, 2020, vstup do inštalácia v Galérii mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava
Dorota Sadovská
#StayHome 2, 2020, oil on canvas, 90 x 130 cm
#StayHome 2, 2020, olej na plátne, 90 x 130 cm
Dorota Sadovská
#StayHome 1, 2020, oil on canvas, 90 x 130 cm, photo: Dorota Sadovská
#StayHome 1, 2020, olej na plátne, 90 x 130 cm, foto: Dorota Sadovská
Gallery webpage: http://www.gmb.sk/en/exhibition/detail/common-nonsense
Webstránka galérie: http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/common-nonsense
Guided tour (only in Slovak)
Komentovaná prehliadka k výstave: https://www.youtube.com/watch?v=ODUfGVvFpgw
MEDIA / MEDIÁLNE OHLASY
Photoreport / Fotoreport
https://artalk.cz/2020/12/01/dorota-sadovska-v-galerii-mesta-bratislavy/
Trend, 06.10. 2020
https://enjoy.trend.sk/zivotny-styl/mirbachov-palac-pysi-novou-vystavou-maliarky-doroty-sadovskej
TA3, Štúdio Kultúra, 21. 10. 2020, 14'45''
https://www.ta3.com/clanok/1195138/nove-skladby-nova-cesta-nova-drama-bude-online-co-pandemia-vzala-a-dala-dorote-sadovskej-nova-sezona-aj-sefdirigent.html
RTVS, Kultura.sk, 7.11. 2020, 11:30, 15’00’’ - 19’20’’
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14625/248128
RTVS, Ranné správy, 13.10.2020, 07:30, 19’00’' - 21'20
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/245040
Denník N, 13. 12. 2020
https://dennikn.sk/2185656/nedelna-nekazen-ocakavat-spasitela-neznamena-mat-spasitelske-ocakavania/
Noizz Podcast
https://noizz.aktuality.sk/big-stories/podcast-s-vytvarnickou-dorotou-sadovskou/k72ffef
Opening, photos/ Vernisáž, fotografie:
https://www.facebook.com/Galeria.Mesta.Bratislavy/photos/pcb.3417025005030068/3417023025030266
CityLife.sk
https://www.citylife.sk/vystava/dorota-sadovska-bratislava
Dorota Sadovská
Common Nonsense
Bratislava City Gallery, Mirbach palace, the ground floor
30 September 2020 – 31 January 2020
Curator: Zsófia Kiss-Szemán
The exhibition presents Dorota Sadovská´s latest works from the period of 2018–2020. In many moments, the paintings arranged into cycles relate to her previous works. They are solely figural works dominated by human figures. Human beings and body parts stand for the problems and questions, often paradoxical ones, which, despite their importance, the artist often depicts with humour, using a special form of subtle irony.
The first in the series is the painting Antropocén/The Anthropocene (2018–2019) that defines the scope and the range of all presented works. The Anthropocene epoch is an unofficial unit of geologic time, used to describe the most recent period in Earth´s history when the human activity started to have a significant impact on the planet´s ecosystems. The term has not been formally adopted yet. In the very beginning, the fight for resources, power, fame, etc. started that also brought all positive matters related to the human, such as joy, game and humour. The figures are in this common existence, locked together. Besides a relentless ligament, the physical closeness also becomes an intimate bond. It refers to the figures´ addiction to the need of fighting and playing together, which may finally result even in the sport. The view from above creates forms evoking a pattern, an emblem. Despite their constant movement, the figures are captured in a single point when their centre is well-balanced and the couple reaches both the stability and the instability. The limbs disappear in the walls, or the unknown or invisible space. The artist hung the work across the corner of the room, like an icon or some works installed by Kazimir Malevich. In this way, the painting becomes almost a 3D object rising from the surface and showing the possibilities of entering other, spiritual or spatial, dimensions.
The work Antropocén/The Anthropocene is closely related to the paintings #StayHome 1 and #StayHome 2 (2020) made in response to the Covid-19 pandemic, but their impact is much broader. Suggested with subtle humour, the gathered and interwoven limbs and body parts can be seen as a contribution to the representation of overcrowded living space, whether it is a flat in which all family members are locked down, or the overpopulated planet. Nevertheless, despite the overcrowding, people still often live in solitude.
In the series of paintings humorously titled Common Nonsense (2019–2020), the artist responds to common paradoxes of the period (Anthropocene) and the human with often ambiguous characteristics, bringing them in the scenes together. The figures encounter in a neutral, or unidentified, universal space resembling nature (mud, grass), which also works like a weightless space bringing permanent change and variability (of positions, state). The white figures in the paintings represent our ideas, prejudices, stereotypes, or part of ourselves, our alter ego which we fight much often and more strongly than the reality itself. The empty silhouettes look like vacuum or erased figures leaving an empty place in memory, while the figure is frozen in the fighting/embracing position. The artist deliberately hung the paintings askew to suggest the irregularities; the paintings breaking away from the walls emphasise the figures´ state of weightlessness.
A viable solution to how to break free from this state of imprisonment in the imperfect material and mental world is to accept the uncertainties and paradoxes of human life and the world, learn to live with them, or even enjoy them. The two paintings offer two different views of Christ in the position of crucifixion, however, without a cross. The painting Modrozelený Kristus/Blue-Green Christ (2020) shows the scene in a new light, using a contemporary art language. Seen from below, the figure gradually blends into the green sky, following the well-known comparison of Christ´s cross to the Tree of life. The painting Biely Kristus/White Christ (2020) with a silhouette of the figure seen from above evokes a flying white bird with outstretched wings. The focus on a central point is highlighted by concentrated strokes of the olive-green field and a perfect circular shape. The figural motif in the centre is only recognisable for the outlines of the white surface integrated in the dynamic background. Paradoxically, the depiction of the figure consists in the absence of painting on the expected place.
In this way, the artist plays with a current question: Is it possible for us to be a part, or even the centre of events at the places where we are not physically present? And although we may hesitate to answer, the binary form of our existence shows us daily its insistent “yes”. But are we sufficiently ready for that?
Zsófia Kiss-Szemán, Dorota Sadovská
Dorota Sadovská
Common Nonsense
Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, prízemie
30. september 2020 – 31. január 2021
Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Výstava prezentuje najnovšiu tvorbu Doroty Sadovskej z rokov 2018 – 2020. Obrazy zoskupené do celkov sa v mnohých momentoch viažu na staršiu tvorbu – ide výsostne o figurálnu tvorbu, v ktorej dominujú ľudské postavy. Ľudské bytosti a časti tiel sú tu zastúpené ako symboly problémov a otázok, neraz paradoxných, ktoré autorka aj napriek ich závažnosti znázorňuje často s humorom a zvláštnou formou jemnej irónie.
Séria sa začína maľbou Antropocén (2018 – 2019), ktorá vymedzuje rozsah i dosah všetkých troch prezentovaných celkov malieb. Antropocén je zatiaľ nekodifikovaná a neurčená doba v dejinách Zeme, o ktorej začiatkoch sa stále vedie odborná diskusia, ale teoreticky sa definuje ako obdobie od začiatku činnosti človeka výrazne ovplyvňujúcej ekosystém. Hneď na začiatku sa objavil – dodnes neutíchajúci – boj o zdroje, moc, slávu atď., ktorý však so sebou prináša aj všetky pozitívne záležitosti súvisiace s človekom, napríklad radosť, hru a vtip. Postavy sú v tomto spoločnom bytí spolu a zakvačené do seba. Vzájomná telesná blízkosť sa nestáva len neúprosným väzivom, ale aj intímnym putom. Odkazuje na vzájomnú závislosť postáv od potreby zápasiť, ale aj spoločne sa hrať, čoho výsledkom môže byť nakoniec i šport. Pohľad zhora vytvára formy evokujúce istý vzor, emblém. Postavy sú zachytené napriek neustálemu pohybu v jednom bode, keď sa ich ťažisko nachádza v rovnováhe a dvojica dosahuje stabilitu i nestabilitu zároveň. Končatiny sa strácajú v stenách, resp. v neznámom alebo neviditeľnom priestore. Autorka dielo inštalovala v rohu miestnosti, tak ako sa kedysi v pravoslávnych domoch vešali ikony a ako niektoré svoje obrazy inštaloval Kazimir Malevič. Obraz sa tak stáva takmer trojdimenzionálnym objektom vystupujúcim z plochy a naznačujúcim možnosti vstupu do ďalších, či už duchovných alebo priestorových dimenzií.
S obrazom Antropocén úzko súvisia maľby #StayHome 1 a #StayHome 2 (2020), ktoré síce vznikli ako reakcia na pandémiu koronavírusu, ale ich dosah je oveľa širší. Nahromadené a poprepletané údy a časti tiel sú jemným humorom naznačeným príspevkom k znázorneniu preplneného životného priestoru, či už je to byt, v ktorom sú zavretí všetci rodinní príslušníci, alebo planéta. Ale v tejto preplnenosti často žijú ľudia osamotene.
Vo voľnej sérii malieb s vtipným názvom Common Nonsense (2019 – 2020) autorka reaguje na všeobecné paradoxy doby (antropocénu) a človeka s často ambivalentnými vlastnosťami a vo výjavoch spája proti sebe stavané póly do celku. Stretnutie postáv sa odohráva v neutrálnom, resp. neidentifikovanom, univerzálnom priestore, ktorý pripomína prírodné reálie (bahno, tráva), ale zároveň funguje ako beztiažový priestor, ktorý prináša neustálu zmenu a premenlivosť (pozícií, stavu). Vynechané biele postavy na obrazoch zastupujú aj naše predstavy, predsudky, stereotypy, resp. časť z nás, z nášho alterega, s ktorými zápasíme oveľa častejšie a silnejšie ako so samotnou realitou. Vyprázdnené siluety postáv pôsobia tiež ako vákuové alebo vymazané figúry, ktoré po sebe zanechávajú v pamäti prázdne miesto, pričom samotná postava je zamrznutá v polohe boja i objatia v nezmenenej podobe. Autorka diela inštalovala zámerne nakrivo, naznačujúc vymykanie sa z normálu, pričom obrazy odpútavajúce sa od stien ešte viac zvýrazňujú beztiažový stav postáv.
Možným riešením, ako sa oslobodiť z tohto stavu uväznenia v nedokonalom fyzickom i psychickom svete, je prijať neistoty a paradoxy života človeka a sveta, naučiť sa s nimi žiť, ba dokonca z nich mať radosť. Ide o dva obrazy, o dva pohľady – zdola a zhora – na postavu Krista v polohe ukrižovania, ale bez kríža. Obraz Modrozelený Kristus (2020) znázorňuje výjav v úplne novom svetle, súčasným výtvarným jazykom, z perspektívy zdola, kde postava postupne splýva so zelenou oblohou a stráca sa v nej. Nadväzuje tak na známe pripodobňovanie Ukrižovaného k Stromu života. Obraz Biely Kristus (2020) so siluetou postavy z perspektívy zhora asociuje letiaceho bieleho vtáka z roztiahnutými krídlami. Sústredenosť na centrálny bod zvýrazňujú koncentrované ťahy olivovozeleného poľa a geometricky dokonalého kruhového tvaru. Figurálny motív v strede možno rozpoznať len vďaka obrysom bielej plochy, včlenenej do dynamického pozadia maľby. Zobrazenie postavy tak paradoxne spočíva v neprítomnosti maliarskeho prejavu na očakávanom mieste jej znázornenia.
Autorka tým rozohráva svoju hru s aktuálnou otázkou: môžeme byť súčasťou diania, ba dokonca i jeho stredobodom, i tam, kde sa fyzicky nenachádzame? A hoci by sme s vlastnou odpoveďou váhali, binárna forma nášho bytia nám (notifikáciami) každodenne dáva najavo svoje neodbytné „áno“. Sme však na to dostatočne pripravení?
Zsófia Kiss-Szemán, Dorota Sadovská