Luminia II

Luminia II, 2014, lighting project for Kunsthalle Bratislava, Slovakia
Luminia II, 2014, svetelný projekt pre Dom umenia / Kunsthalle v Bratislave

Luminia I., 1997

Luminia, 1997, lighting project for Synagogue, Center of contemporary art, Gallery Jan Koniarik in Trnava, Slovakia
Luminia, 1997, svetelný projekt pre Synagógu v Trnave, Centrum súčasného umenia, Galéria J. Koniarka, Trnava


"The project Luminia is based on only one element – the colour. Out of many possibilities offered by the colour spectrum, artist quite intentionally chose three primary colours: yellow, blue and red, arranging them in the shape of a pyramid and in various hues and placed them into the space of the synagogue...
She named her project LUMINIA, derived from the Latin lumen meaning light, illumination, lustre, glow...
Contrary to her previous work that is linked with the medium of painting, above all with the problem of figural painting, in her project for the synagogue the colour is dematerialized. Freeing colour from the dependence on a specific shape (including the surface of the picture), she presents the spirituality of the colour in its pure essential form...
If colour is the basic art element of the installation, the light is the substantial element for creating, modelling and activates the light environment. The force of this installation is based on the contrast of the emptied space and the accumulated energy that is dependent upon the real light conditions of the day...
While daylight defines the inner space of the synagogue, in the late hours of the night the light of the colour (out of the interior of the illuminated synagogue) gets into the surrounding environment of the town."

Mgr. Jana Geržová: Lumina. Fragment of the booklet published on the occasion of the exhibition Luminia in Synagogue – Center of contemporary art, Gallery Jan Koniarik in Trnava, from the cycle The Memory of the Space, curator Mgr. Jana Geržová, 1997
Translated by Katarína Herrmannová

"In this regard she took the extreme step beyond the limits of painting, and indeed beyond the frontiers of depiction, in the Luminia project in Synagogue (Gallery Jan Koniarik in Trnava, 1997) where painting abandoned even its material medium. Respecting the character of the given genius loci – the uncompromising iconoclasm of the Jewish sanctuary – Dorota abandoned anthropological myth and embodied the sacral theme in its non-concrete, universal form purely by the means of immanent pictorial values – colour and light. By dividing the interior with an intense "light-painting" of red, yellow and blue horizontal strips she managed to fill the interior with a marvelous and mystic atmosphere, where the silent echo of Christian iconography sounded only in the typical religious symbolism of the selected range of colours. While inside, the mutually intersecting and interconnecting colour-differentiated light fields from certain aspects looked like geometric planes in an abstract picture, and thus changed the perception of individual architectural elements – the edges, the angles, and the whole interior layout – from outside, the building, with light blazing from its windows at night-time, took on the character of a sacred place, or a place of marvels."

PhDr. Prof. Zora Rusinová, PhD: Between Painting and Photography in magazine SADO No.1, 2005, pp. 58-61
Translated by John Minahane and Dalibor Nicz

"Imagine a spacious, sacred room filled with colours: glowing red, bright yellow, deep blue. Entering this space feels like immersing yourself in an ocean of colours holding your spirit up and keeping it afloat. I imagine that entering Dorota Sadovská's light installation Luminia at Synagogue, a centre for contemporary art housed in a former synagogue in Trnava, back in 1997 must have felt like that. It must have been an extraordinary intense sensuous and spiritual experience, but one you could only get by being there. The photo documentation of Luminia captures the look of the installation but not the experience itself and the way immersion in coloured light must have affected people's bodies and souls. Because that experience was fleeting, leaving merely a basically subjective imprint on the memory of the individual visitors.
I imagine that the encounter with Dorota Sadovská's liberation of colours from their traditional support, the medium of painting, and the unexpected experience of literally 'walking into a painting' would also have evoked a kind of sensory disorientation in visitors. Throughout her career as an artist, Sadovská has consistently used a strategy of sensory disorientation in her works as a means to make viewers experience art anew. It is telling that when she was once encouraged to characterise her work by one word, she chose the word 'between': in her work across a whole range of different media, she has cultivated the tensional encounter between the characteristics of the media involved. She has explored what happens when a painting morphs into a spatial object and investigated the effects of reorganising a series of pictures as a spatial ensemble, and what happens when an artist book goes undercover as a woman's magazine, thereby exploiting the essentials of female imagery strategically to disorient the reader's perception of women and disrupt ingrained stereotypes of womanhood. While this hybridisation infuses her works with intermediate features, she also takes care to preserve some characteristics that will enable the viewer to identify both the parental media."

dr.phil. Anne Ring Petersen, PhD: ExpandingColourBodyImageSpace, for magazine SADO No.3, 2014

"Projekt Luminia je založený na jedinom výtvarnom elemente – farbe. Z mnohých možností, ktoré ponúka farebné spektrum si autorka cielene vybrala tri čisté, elementárne farby – žltú, modrú a červenú, ktoré v pyramidálnom usporiadaní a v rôznych farebných odtieňoch, lokalizovala do priestoru synagógy...
K svojmu projektu priradila slovo LUMINIA, odvodené z latinského základu – lumen vo význame svetlo, osvetlenie, lesk, žiara...
Na rozdiel od predchádzajúcej tvorby, ktorá je ťažiskovo viazaná na problematiku figurálnej maľby, v projekte pre synagógu farbu dematerializovala. Vyviazaním zo závislosti na konkrétnom tvare (vrátane plochy samotného obrazu) prezentuje duchovno farby v jeho čistej esenciálnej podobe...
Ak je farba nosným výtvarným prvkom inštalácie, svetlo je tým podstatným elementom, ktoré vytvára, modeluje a dynamizuje svetelné prostredie. Sila tejto inštalácie je založená na kontraste reálne vyprázdneného priestoru a nakumulovanej energie, ktorá pulzuje v závislosti od skutočných svetelných podmienok dňa...
Zatiaľ čo denné svetlo v kombinácii s farebnou okennou výplňou redefinuje vnútorný priestor synagógy, v neskorých nočných hodinách sa svetlo farby (z interiéru nasvietenej synagógy) infiltruje do okolitého mestského prostredia."

Mgr. Jana Geržová: Luminia. Fragment textu zo skladačky vydanej pri príležitosti výstavy Luminia v Synagóge – Centrum súčasného umenia, Galéria J. Koniarka, Trnava, z cyklu Pamäť miesta, kurátorka Jana Geržová, 1997

"V tejto súvislosti azda krajné vykročenie za limity obrazu a zároveň i hranice zobrazenia dosiahla v projekte Luminia (Synagóga Trnava, 1997), kde maľba opustila i svoje materiálne médium. Rešpektujúc charakter daného genius loci – prísny ikonoklazmus židovskej svätyne – tu Dorota opustila antropologický mýtus a sakrálnu tému stelesnila v jej nekonkrétnej, univerzálnej podobe, len prostredníctvom imanentných piktoriálnych hodnôt – farby a svetla. Rozčlenením interiéru sýtou "svetelnou" maľbou do červených, žltých a modrých horizontálnych pásov sa jej podarilo naplniť ho zázračnou mystickou atmosférou, pričom tiché echo kresťanskej ikonografie zaznelo iba z typickej religióznej symboliky zvolenej škály farebnosti. Zatiaľ čo vo vnútri navzájom sa pretínajúce a spájajúce farebne diferencované svetelné polia v niektorých priehľadoch pôsobili ako geometrické plochy na abstraktnom obraze a zmenili tak vnímanie jednotlivých architektonických prvkov – hrán, uhlov i celej vnútornej dispozície – zvonka získala budova s do noci rozžiarenými oblokmi ráz posvätného, priam zázračného miesta."

PhDr. Prof. Zora Rusinová, PhD: Medzi maľbou a fotografiou, časopis SADO č. 1, 2005, str. 58-61

"Predstavte si priestrannú sakrálnu miestnosť plnú farieb: žiarivo červená, jasno žltá, sýtomodrá. Vkročiť do tohto priestoru je ako ponoriť sa do oceánu farieb, ktorý vás dvíha na duchu a drží nad hladinou. Takto sa podľa mňa museli v roku 1997 cítiť návštevníci svetelnej inštalácie Doroty Sadovskej Luminia v Synagóge – Centre súčasného umenia, sídliacom v bývalej trnavskej synagóge. Nepochybne išlo o mimoriadne intenzívny zmyslový a spirituálny zážitok, ktorý ste však mohli získať jedine osobnou prítomnosťou priamo na mieste. Fotodokumentácia Luminie síce zachytáva pohľad na inštaláciu, ale nedokáže sprostredkovať skúsenosť samotnú ani dojem, ktorý v telách a dušiach návštevníkov muselo vnorenie sa do farebného svetla vyvolávať. Bol to totiž zážitok daného okamihu, ktorý v ich pamäti zanechal iba individuálne vnímané subjektívne stopy.
Predpokladám tiež, že stretnutie s Dorotiným oslobodením farieb z ich tradičného podkladu – média maľby – spolu s nečakaným zážitkom, pri ktorom doslova "vstupujete do obrazu", mohlo v návštevníkoch navodiť pocit akejsi zmyslovej dezorientácie. Sadovská vo svojich dielach počas celej výtvarnej kariéry dôsledne využíva túto stratégiu zmyslovej dezorientácie ako prostriedok, ktorý divákovi umožňuje zažívať umenie nanovo. Keď sa jej raz spýtali, ako by jedným slovom pomenovala svoje dielo, nie náhodou si vybrala slovo "medzi". Vo svojich prácach pohybujúcich sa naprieč spektrom rozmanitých médií totiž pestuje napäté strety medzi znakmi, ktoré tieto médiá charakterizujú. Objavuje možnosti, ktoré ponúka premena maľby na priestorový objekt, sleduje, ako bude pôsobiť preskupenie série fotografií do priestorového súboru, skúma, čo nastane, keď sa autorská kniha prestrojí za ženský časopis, čím strategicky využíva základy zobrazovania ženy, aby pomocou nich zmiatla čitateľovo stereotypné vnímanie ženy a narušila tak hlboko zakorenené predstavy o ženskosti. Hoci tento hybridný prístup dáva jej prácam intermediálne črty, dbá tiež na zachovanie určitých vlastností, ktoré divákovi umožňujú identifikovať obe rodičovské médiá."

dr.phil. Anne Ring Petersen, PhD: ExpanziaFarbyTelaObrazuPriestoru pre časopis SADO č. 3, 2014

<