 |
|
|
|
 |
 |
|
|
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
|
||
 |
 |
 |
|
Editoriál
Prestupujem vo Viedni z autobusu na metro, v rukách mám zabalené nie práve najľahšie fotografie na hliníkových platniach. Odrazu sa ku mne obráti neznáma pani s otázkou, odkiaľ mám svoj zelený batoh na pleciach. To som naozaj nečakala, okoloidúcich sa ľudia zvyčajne pýtajú na cestu. Ale čitatelia časopisov a reklám sú zvyknutí dostávať vyčerpávajúce informácie, kde kúpia sukňu, za koľko náhrdelník, kde topánky… Chýba im to snáď už aj naživo, priamo od chodcov náhliacich sa ulicami mesta? Keby som bola dostatočne označkovaná a chodila aj s popiskami, nemusela som zaskočená zbierať zo zeme svoje poudierané fotografie. Chcem teda aspoň sčasti splatiť svoj informačný dlh voči ostatným záujemcom: na dvoch stranách tohto vydania nájdete moje vlastné tipy na módne zdroje.
Druhé číslo projektu časopisu SADO, s podtitulom Miesta s oslabenou imunitou, je predovšetkým o tom, čo nás trápi na živote pod odevom, o tele a telesnosti: Parazity, Korporality, Zvliekanie z kože, Odkazy zrkadlu, Portréty… To všetko priblížené osobitou optikou autorov textových častí a vždy z iného uhla pohľadu.
Každý nosí v hlave otázky, na ktoré znova a znova hľadá odpovede (najmä ak prestane byť spokojný s tými, ktoré mu stačili doposiaľ). Tie svoje o súčasnom umení som formou ankety zaslala riaditeľom progresívnych galérií, art centier a inštitúcií. Na internete som si našla oficiálne emailové adresy a dychtivo čakala na odpovede. Koľkí si anketu otvoria a koľkí bez prečítania zmažú, vyhodia do koša? Server mi to prezradil len o niektorých. No stálo za to počkať si na zaujímavé odpovede, ktoré s chuťou uverejňujem. A bonus? Možno vás pobaví ohodnotenie, ktoré mi prišlo z istého servera na email s mojimi otázkami: 8-percentný spam.
A čo samotné otázky? Boli jednoduché či ťažké? Áno – v podstate jednoducho ťažké. Napríklad: čo s otázkou o podstate umenia? Na výtvarných školách sa odpoveď nachádza zrejme o niečo ľahšie. V prípade nejasností predsa študent verbálne objasní, o čom jeho dielo je, a hodnotiaci porovnajú výtvarnú skutočnosť s jej popisom. Neskôr to už také ľahké nie je. Pred necelými 20-timi rokmi – teda vekom jednej generácie – bola v našom priestore politika v umení povinná. Doteraz sme opatrní. Aj o prepojení politiky a umenia sa dočítate v ankete. V predchádzajúcom, prvom čísle časopisu SADO, s podtitulom Koža hľadá krém, ste mohli nájsť moje maľby a inštalácie na tému svätí, ktorá je doteraz pre niektorých (aj vo výtvarnom svete) otlakom na nohe, na ktorý neradno stúpať. A ďalšou problémovou otázkou je náboženské verzus sexuálne tabu.
Ak vás anketa oslovila a máte pocit, že by ste chceli prispieť svojím názorom k uverejneným odpovediam, rada si prečítam váš email. Keďže lákavých tém je ešte veľa, možno aspoň zopár z nich sa vynorí v budúcom čísle SADO. Začínam o tom rozmýšľať už teraz – pod pracovným názvom Slávnosť každodennosti.
Dorota Sadovská